(historicko-teologický pohľad)
Vznešenosť sviatku Paschy nám pripomína aj množstvo obradov, symbolov, či zvykov.
Jedným z takýchto zvykov je požehnanie pokrmov vo veľkonočnú nedeľu. Aká je teológia, história, symbolika a zmysel tohto požehnania?
Požehnávanie pokrmov súvisí so starou pôstnou praxou, ktorá zakazovala nielen požívanie mäsa, ale aj vajec, mlieka a syra. Tieto pokrmy boli na Paschu požehnávané na ich prvé domáce použitie.
Požehnanie týchto pokrmov zároveň pripomína, že spoločenstvo so Zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole v chráme, má pokračovať aj doma v rodinnom spoločenstve, prostredníctvom týchto požehnaných pokrmov.
Všímajúc si život okolo nás musíme konštatovať, že ľudia v minulosti si oveľa viac uvedomovali potrebu Božieho požehnania. Ako píše žalmista: „Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba a ty im dávaš pokrm v pravý čas. Otváraš svoju ruku a dobrotivo nasycuješ všetko živé.“ (Ž 145, 15-16)
Veriaci človek si uvedomuje, že pri živote ho nedrží iba telesný pokrm, ale oveľa viac Boh svojou milosťou a požehnaním. Preto je v živote veriaceho človeka zreteľnejšie vidieť spoliehanie sa na Boha. Práve požehnanie veľkonočných jedál a ich požívanie v rámci rodiny je vyjadrením vďaky Bohu za to, že sa stará o človeka.
Štedro prestretý stôl počas týchto dní je aj obrazom hostiny, ku ktorej Ježiš prirovnával Nebeské kráľovstvo. Z textov Svätého Písma môžeme vidieť, že hostina je symbolom priazne, ktorú preukazuje hostiteľ pozvaným, teda Boh nám ľuďom.
Dajme aj spoločnou modlitbou v rodine pri stole plnom veľkonočných jedál najavo, že sme vďační Bohu za obetu Jeho Syna Ježiša Krista, vďační za jeho starostlivosť a lásku, ktorú nám preukazuje a vďační aj za dary, ktorými nás obdarováva.