Grafitek

„Rastieme s Ním a pre Neho!“

Naša farnosť organizuje v dňoch 06. – 10.07. 2025 farský tábor s názvom Rastieme s Ním a pre Neho.

Tábor sa koná v priestoroch hotela Merrys v Rezorte Vtáčie údolie Ptičie. 

Hlavný mottom tábora je myšlienka „Rastieme s Ním a pre Neho!“ o živote čností v živote detí a mládeže.  

K dosiahnutiu tohto hlavného cieľa sme si vytýčili aj čiastkové ciele tábora a prispôsobili jednotlivé aktivity

Každý sníva o šťastnom živote. O tom živote, ktorý vždy chcel. O živote plnom lásky, pokoja a radosti, kde si bude sám sebe pánom a kde naplní svoje veľké plány, svoje sny…

Aj keď ste ešte len deti, istotne vnímate koľko nešťastia, či zla je v tomto svete a toto všetko nám veľakrát bráni plniť si naše sny.

Ako to zmeniť? Čo urobiť, aby viac dobra, viac lásky bolo na tomto svete?

Riešenie môžeme nájsť aj v duchovnom živote, aj keď to mnohým ľuďom  (a možno aj niektorým vám) príliš nevonia. Tým riešením je život čností.

Čo je čnosť? Pomôžem si učením cirkvi: „Čnosť je trvalá a stála dispozícia konať dobro. Umožňuje človekovi nielen konať dobré skutky, ale aj dávať zo seba samého to najlepšie. Čnostný človek so všetkými svojimi zmyslovými a duchovnými silami smeruje k dobru, ide za ním a volí si ho v konkrétnom konaní“ (KKC 1803).

Aj sv. Gregor Nyssenský nám objasňuje, prečo treba viesť čnostný život: „Cieľom čnostného života je stať sa podobným Bohu.“

Ak si človek vie vybrať dobro, ak vie odolávať pokušeniam, to je praktický život nadobúdania čností. A čnostný človek je ten, ktorý v slobode (teda bez donútenia) koná dobro. (porov. KKC 1804)

Aj na základe skúsenosti tohto otecka si treba uvedomiť, že ľudské čnosti nie sú len vrodené, ale sú nadobudnuté výchovou, vedomými a dobrovoľnými činmi a vytrvalosťou v neprestajne konaní dobra. S Božou pomocou stvárňujú charakter a robia konanie dobra ľahkým. Čnostný človek je šťastný, keď ich praktizuje. (porov. KKC 1810)

Nedeľa (06.07. 2025)

Tábor začal v nedeľu registráciou a ubytovaním detí. Po oficiálnom otvorení tábora sa deti hneď učili táborovú hymnu Rastieme s Tebou, ktorej text na chytľavú melódiu piesne 7 červených rúž, zložila hlavná vedúca Stanka. 

Súčasťou večerného programu bolo vzájomné zoznamovanie, piesne a večerný film.

Fotografie z nedele si môžete pozrieť tu: https://www.grkathe.sk/fotogaleria/farsky-tabor-nedela-06-07-2025/

Pondelok (07.07. 2025)

Deň sme začali rannou rozcvičkou a spoločnou rannou modlitbou. Po raňajkách nasledovala katechéza na tému Čnosti!

Nasledovala práca v skupinkách na tému čností: deti sa učili vnímať dôležitosť čností v živote dnešného veriaceho človeka.

Po obede deti plnili určené úlohy (hľadali obrázky), tancovali i spievali a poobedňajší program zakončili aktivitou pre lupienok.

Večerný program vytvorili deti tým, že vypisovali aktivity skupinka proti skupinke. Večerný program bol zakončený modlitbou po skupinkách v našom stánku stíšenia a modlitby.

Fotografie z pondelka si môžete pozrieť tu: https://www.grkathe.sk/fotogaleria/2025/farsky-tabor-pondelok-07-07-2025/

Utorok (08.07. 2025)

Po rannej rozcvičke, modlitbách a raňajkách deti v skupinkách absolvovali aktivity na niekoľko tém v rámci svojich skupiniek.

Po obede nasledovali workshopy: hudobný, kreatívny, tanečný a futbalový.

Poobedňajší dážď nám trochu nabúral program, ale práca v skupinkách a spoločná aktivita s názvom Srdcom až do cieľa nám všetkým dali zabudnúť na daždivé počasie.

Po večeri nasledoval spoločný program s množstvom súťaží (napr. vilomeniny, skupinka proti skupinke…), tanca a spevu.

Fotografie z utorka si môžete pozrieť tu: https://www.grkathe.sk/fotogaleria/2025/farsky-tabor-utorok-08-07-2025/

Streda (09.07. 2025)

Po rannej rozcvičke, modlitbách a raňajkách nasledovala práca v skupinkách a aktivita s názvom Úniková hra.

Pred obedom sme sa všetci zjednotili v modlitbe Ďakovného molebenu.

Po obede nasledovali tzv. farebné aktivity (bolo vidieť na bielych tričkách) a rôzne hry – futbal, volejbal a mnohé iné.

Večerný program sa niesol v duchu výsledkov workshopov, kedy každá skupinka predniesla „ovocie“ svojho workshopu. Hneď nasledovalo aj vyhodnocovanie aktivít v tábore: od bodovania izieb, cez najodvážnejšieho člena na tábore, najmladšieho účastníka, najaktívnejšieho účastníka, najviac spoločenského účastníka, až po cenu vedúcich tábora. Úplný záver dňa patril diskotéke.

Fotografie zo stredy si môžete pozrieť tu: https://www.grkathe.sk/fotogaleria/2025/farsky-tabor-streda-09-07-2025/

Štvrtok (10.07. 2025)

Po rannej rozcvičke, modlitbách a raňajkách nasledovala práca v skupinkách. Neskôr k nám zavítali aj páni policajti z Humenného, ktorý nám nielen slovom, ale aj praktickými ukážkami predstavili prácu policajtov. 

Deti mali tiež za úlohu vypracovať spätnú väzbu z tábora ako pomôcku pre animátorov pri príprave ďalšieho ročníka tábora.

Pri obede sme si ešte naplánovali nejaké aktivity na zvyšné dni prázdnin a takto sa potom rozišli do svojich domovov. Rozišli sme sa s túžbou aj naďalej rásť s Ježišom a pre Neho. 

Fotografie zo štvrtku si môžete pozrieť tu: https://www.grkathe.sk/fotogaleria/2025/farsky-tabor-stvrtok-10-07-2025/

Zakončime prehľad táborových aktivít ďakovačkou detí, ktorú si sami pripravili.

Táborová ďakovačka detí

Autori: Viktória a Lenka, účastníčky tábora

1.
V tábore je veselo, veď to všetci vieme,
aj vďaka skvelým animátorom, sa veľa nasmejeme.

2.
Aj keď sme niekedy nepočúvali,
úlohy na skúške odvahy sme zvládli.

3.
Stanka hráva na gitare, tóny znejú krásne,
pri jej piesni srdce plesá, radosť nikdy nehasne.

4.
Kika stále pracuje, je usilovná ako včielka,
všetko vždy má premyslené, splní sa jej každá myšlienka.

5.
Sima rada športuje a v súťažiach vždy bojuje,
s energiou beží vpred a mnohých chlapcov zahanbuje,

6.
Katka zlatá, nápomocná vždy keď niečo treba,
hneď je pri nás, ochotná, má srdce priam anjel z neba. 

7.
Marko je náš DJ šéf, hudba hrá do tanca,
zábavu on roztočí a každý z nás sa v kole točí.

8.
Adam dobrou náladou nakazí, vtipmi všetko zdobí,
každý deň nám zlepší tým, že všetko so smiechom robí.

9.
Veronika smiechom lieči, vtipom vždy zlú chvíľu zlepší,
láskavá a plná ochoty, v jej prítomnosti je vždy veľa miloty.

10.
A náš otec Miro dekan, múdry, dobrý, milý,
z Božieho Slova pre nás vždy nájde verš, čo poteší a posilní.
Každé ráno, každý deň nás povzbudí Slovom,
aby sme v láske kráčali a rástli s naším Bohom.

11.
Toto je náš tábor, raj plný radosti a smiechu,
s animátormi v srdci a s Bohom v každom nádychu.

12.
Ďakujeme vám všetkým, ste naši hrdinovia,
srdcom veľkí, priam ako z Božieho Slova.

(niekoľko myšlienok o dovolenke kresťana)

Prežívame obdobie prázdnin a dovoleniek. Sociálne siete obsahujú rozličné fotografie, kedy človek čo najoriginálnejšie chce vyjadriť svoju pohodu počas dovolenkových dní.

Treba si však uvedomiť, že nie všetko má dovolenku. Taká láska je skutočnou láskou, iba keď je nonstop. Alebo vernosť je vernosťou, iba keď je celoživotná. Či pravda je skutočnou iba vtedy, keď je pravdou bez prestávky. Podobne to platí o vzťahoch medzi manželmi, v rodine, k priateľom a aj o vzťahu k Bohu.

Boh nemá prázdniny a modlitba nemá dovolenku.

Majme toto na zreteli a nevynechávajme Boha z našich dovoleniek, či prázdnin,pretože bez Neho budú prázdniny, či dovolenka naozaj len prázdnymi dňami.

Osvojme si niekoľko praktických rád, ktoré nám môžu tieto dovolenkové dni urobiť zmysluplnými a krajšími.

1. Keď cestuješ, rozlúč sa rodičmi a známymi, ale nie s Nebeským Otcom.

2. Nezabudni si nabaliť dôležité veci, doklady, obväz, ale aj duchovnú knihu, Sväté Písmo.

3. Vezmi si také topánky, ktoré by ťa v nedeľu priviedli do chrámu. Aj počas dovolenky je nedeľa deň Pánov. A Pán nikdy neodchádza na dovolenku.

4. Chodiac po horách a dedinách, mestách i dedinkách nestrať nikdy cestu k svojmu Bohu.

5. Na turistike ti pomôže pri zablúdení kompas, či mapa. Pri „poblúdení“ ti určite pomôže modlitba. Nehanbi sa počas leta za to, že si kresťan. Falšoval by si tým svoju identitu.

6. Nemysli si, že máš na všetko právo. Iní pracujú, aby si ty mohol prežívať svoje prázdniny, či dovolenku. Aj oni majú svoje nároky. Snaž sa o spravodlivosť ku všetkým. Rešpektuj ich a zaujímaj sa o ich dobro.

7. Nos proti slnku okuliare tak, aby ti nikdy neclonili pri pohľade na Boha.

8. Nemaj smeti a neporiadok v batožine, ale ani neporiadok v svojej duši. Premáhaj žiadostivosť, egoizmus a pýchu. Dovolenka neznamená robiť si, čo sa mi zachce.

9. Rozdávaj okolo seba úsmev a radosť namiesto hrešenia a hundrania. Vyhýbaj sa pokrytectvu, klamstvu, kritike, predsudkom a samoľúbosti.

10. Nechci mať všetko pre seba. Mysli aj na tých, čo nemajú dovolenky, čo nemajú dokonca ani každodenný chlieb. Mysli na to, aby si sa z dovolenky vrátil oddýchnutý, zdravý a lepší!

Kresťan by teda mal oddychovať s Bohom. Dokonca s Ním aj cestovať, relaxovať… Každodenný kontakt s Bohom, či už v modlitbe alebo v konkrétnych skutkoch lásky voči našim blížnym, uvedomovanie si Božích darov, krásy stvorenia a dobrodení, radosť z plnohodnotne prežitej dovolenky sa ponúkajú ako ovocie našej spoločnosti s Bohom počas dovolenkových dní.

Pozvime Boha ako spoločníka na naše prázdniny a dovolenky, On je ozaj dobrý spoločník. Neunaví, ale práve naopak, udrží nás v radostnej sviežosti.

Tak príjemné a požehnané dni dovoleniek a prázdnin, v spoločnosti nášho dobrotivého Boha!

Každý z nás máme jazyk. Nachádza sa v ústnej dutine a je to dôležitý orgán, ktorý má tri hlavné úlohy a slúži na:

1. prijímanie a spracovanie potravy; 
2. spoznávanie chuti; 
3. vyjadrovanie, lebo pomáha tvoriť zvuk, ľudskú reč.

V súvislosti s duchovným životom nás bude zaujímať tretia funkcia jazyka ako symbolu a nositeľa slovného prejavu. Jazyk totiž pomáha dať naším myšlienkam podobu počuteľných slov a umožňuje vzájomnú verbálnu komunikáciu, odovzdávanie informácii, ale aj citov. Vyjadruje to, čo je v našom vnútri. Presne v duchu slov Ježiša Krista: „…z plnosti srdca hovoria ústa.“ (Mt 12, 34).

V tomto ohľade robí jazyk človeka výnimočným a úplne odlišným od ostatných živočíchov.

Vo Svätom Písme čítame, že človek by mal svojím jazykom vyznávať, oslavovať a velebiť Pána Boha, ďakovať a dobrorečiť Mu.

Apoštol Pavol píše Rimanom: „Ako že žijem, hovorí Pán, predo mnou sa zohne každé koleno a každý jazyk sa bude vyznávať Bohu.“ (Rim 14, 11).

Aká je však realita? Ako často sa previňujeme jazykom? Apoštol Jakub už pred dvetisíc rokmi napísal: „Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov, no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji.“ (Jak 3, 7-10).

Keďže to tak nemá byť, pokúsme sa všimnúť si, aké sú najčastejšie hriechy nášho života a čoho sa máme vyvarovať v súvislosti s jazykom. A porovnávajme si to aj s tým, čo nachádzame vo Svätom Písme.

1. Rúhačstvo, nadávanie

Ako často obviňujeme a znevažujeme v rečiach nášho Boha?

„A Pán nariadil Mojžišovi: „Rúhača daj vyviesť z tábora a všetci, čo ho počuli, položia na jeho hlavu ruky a všetok ľud ho ukameňuje. Izraelitom však nariadiš: Každý, kto bude kliať svojmu Bohu, uvalí na seba hriech. Kto bude zlorečiť Pánovmu menu, musí zomrieť: všetok ľud ho bez milosrdenstva ukameňuje; tak cudzinec ako domorodec bude usmrtený, keď bude kliať Pánovo meno.“ (Lv 24, 13-16)

2. Branie Božieho mena nadarmo

Veľmi častým javom v našom živote je bezdôvodné používanie Božieho mena v bežnej komunikácii, v reči.

„Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo.“ (Ex 20, 7)

3. Klamlivý jazyk

Klamstvo je jednou z vecí, ktoré Boh považuje za odporné (porov. Prís 6, 17); pričom každý z nás dobre vie, že Diabol je otec klamstva a teda aj klamárov.  

„Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym, veď sme si navzájom údmi.“ (Ef 4, 25)

4. Úlisný jazyk a lichotenie

Ako často chválime iných z dôvodu, že od nich chceme niečo získať? A pritom aj Boh nenávidí prázdne lichôtky.  

„Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne. Kiež Pán zničí všetky pery úlisné a vystatovačný jazyk…“ (Ž 12, 3-4)

5. Krivé svedectvo

Dnes je priam populárne medzi ľuďmi hovorenie nepravdy, šírenie neoverenej informácie o niekom inom. A netýka sa to iba politiky.

„Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ (Ex 20, 16)

6. Pyšný jazyk

Často sú ľudia v rečiach plní iba seba, svojich úspechov a svojimi rečami znevažujú toho druhého. A pýcha je zároveň zdrojom množstva hádok.   

„…Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov,  sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní.“  (Rim 1, 28-31)

7. Prázdne reči jazyka

Človek často svoj jazyk používa nadmerne, teda príliš veľa rozpráva. Pričom aj v Biblii čítame odporúčania, aby sme boli ľuďmi s menším počtom slov.

„Nech vás nik nezvedie prázdnymi rečami, lebo za to prichádza Boží hnev na neposlušných synov. Preto nemajte s nimi nič spoločné.“ (Ef 5, 6-7)

8. Ohováračský jazyk

Ohováranie je, keď vám niekto hovorí dobré a pekné reči do očí, ale poza chrbát hovorí zlé a negatívne reči proti vám. Ohovárač je niekto, kto používa svoj jazyk proti vám, keď ste neprítomní.

„Severný vietor nosí dážď a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.“ (Prísl 25, 23)

9. Klebetný jazyk

Mnohí ľudia sa zapájajú do rozhovorov o druhých, zvyčajne zahŕňajú detaily, ktorých pravdivosť nie je potvrdená. Diabol používa jazyk človeka, aby ubližoval druhým. Boh však nenávidí klebetný jazyk.

„Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu? Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, čo z úprimného srdca pravdu hovorí, čo nepodvádza svojím jazykom, nekrivdí svojmu blížnemu, ani ho nepotupuje.“ (Ž 15, 1-3)

10. Preklínajúci jazyk

Preklínanie je často reakciou na niečo v našom živote. Veriaci človek by sa však mal snažiť udržiavať pokoj so všetkými ľuďmi a ani v tom najväčšom hneve by nemal vyslovovať nadávky a kliatby na druhú osobu.

 „Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi.“ (Rim 12, 17-18)

11. Jazyk zrady

Človek veľmi často svojimi rečami sklame dôveru toho druhému. Všetci vieme, aká krehká je táto dôvera. Vyhýbajme sa zrade vo všetkých podobách.

„Vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň!“                (2 Tim 3, 1-5)

Aj z týchto naznačených previnení jazyka je priam žiaduce preskúmať naše vyjadrovanie, naše slová – vyslovené (ale aj napísané), naše debaty, ktoré vedieme. Môže sa ozvať strach, lebo tušíme, že ten výsledok nemusí byť dobrý, ba môže byť katastrofálny.

Je veľmi častým javom, že zlo okolo nás a naše hriechy iba zriedka spájame s naším jazykom, resp. so slovami, ktoré sme povedali alebo napísali.  Vzbuďme si však túžbu, aby o nás skôr platili slová žalmistu: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody, tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. Veď tvoja milosť je lepšia než život; moje pery budú ťa oslavovať. Celý život ťa chcem velebiť a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.“  (Ž 63, 2-5).

Prežívame mesiac máj, ktorý je v Cirkvi oddávna mesiacom Panny Márie, počas ktorého vzdávame úctu Presvätej Bohorodičke, viac ako po iné dni v liturgickom roku.

Úcta k Presvätej Bohorodičke v mesiaci máj má v cirkvi dávne korene a odvoláva sa na paralelu medzi najkrajším mesiacom roka a najkrajšou ženou medzi ženami. Ak by sme išli v tejto paralele ešte ďalej, tak ako je máj mesiacom lásky, tak aj Presvätá Bohorodička sa vyznačuje veľkou láskou k svojom deťom.

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Čo Katolícka cirkev verí o Márii, zakladá sa na tom, čo verí o Kristovi.“ (KKC, 487)

Niekto sa môže pohoršiť nad tým, že Cirkev nazýva Máriu svojou Matkou. Ale nie je to pohoršujúce, práve naopak, pretože „Mária je skutočne Božou Matkou, keďže je Matkou večného Božieho Syna“ (KKC, 509).

Mária je aj našou Matkou, lebo nám ju Ježiš daroval z kríža skrze apoštola Jána (porov. Jn 19, 26-27).

Známy exercitátor Elias Vella povedal: „Mária je jedným z najväčších darov, aké kedy ľudstvo od Ježiša dostalo. Ježiš nám dal úplne všetko, čo mal.“

Preto sa k nej môžeme utiekať a prosiť ju o ochranu. Mária neupriamuje pozornosť na seba, ale chce nás vziať za ruku a priviesť k Ježišovi.

Mnohí si mýlia vzťah s Máriou a Pánom Bohom. Márii sa neklaniame – klaniame sa iba Bohu. Uctievame si ju však ako Ježišovu matku (porov. KKC, 971). Panna Mária však vo vzťahu k Ježišovi nikdy nestojí v popredí, no vždy je s ním vnútorne veľmi úzko spojená a nenahraditeľne spolupracuje s jeho poslaním.

Vo Svätom písme nachádzame zmienku o nej tam, kde je to potrebné. Tak je to aj v texte o živote prvotnej Cirkvi. V Skutkoch apoštolov čítame, že po Ježišovom nanebovstúpení sa apoštoli vrátili z Olivovej hory do Jeruzalema a „vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1,13-14).

Panna Mária teda nepovažovala po Ježišovom nanebovstúpení svoju úlohu tu na zemi za skončenú. Veď tesne pred Ježišovou smrťou jej Boží Syn zveril nás všetkých. Nie je teda už len Božou matkou, ale i Matkou Cirkvi, útechou plačúcich, útočišťom hriešnikov… Práve preto zostáva aktívne prítomná vždy tam, kde ide o toto poslanie.

Májová úcta k Bohorodičke je charakterizovaná najmä rozjímaním o jej krásnych čnostiach, jej moci a dobrote, o jej svätom živote na zemi a oslávení v nebi.

V prítomnosti Presvätej Bohorodičky sa môže každý kresťan nielen cítiť oveľa bezpečnejšie vo všetkých krížoch života, ale sa od nej aj učiť umeniu modlitby, či už osobnej alebo spoločnej. Modlitbe sústredenej, pokojnej, vrúcnej, vytrvalej a plnej bezhraničnej dôvery v Boha.

Aj keď je mesiac máj zvlášť zasvätený Panne Márii, neznamená to, že by sme ju mali v iných mesiacoch roka zanedbávať. Naopak prejavená úcta k Bohorodičke v tomto mesiaci nás má povzbudiť a obnoviť v horlivosti v tejto úcte počas celého roka.

Historický začiatok úcty k Bohorodičke v mesiac máj vidíme v diele Mese di Maria od jezuitu Dionisiho, ktorébolovytlačené vo Verone v roku 1725.

Pápeži, napríklad Pius VII., Gregor XVI. a Pius IX. obdarúvali májové pobožnosti odpustkami.

Pobožnosti v mesiaci máj odporúčali vo svojich dokumentoch najmä pápeži Lev XIII. a Pius XII.

Pápež sv. Pavol VI. vydal 30. apríla 1965 encykliku Mense Maio, v ktorej povzbudzuje veriaci ľud k týmto pobožnostiam, aby ich obetovali za šťastné zakončenie 2. vatikánskeho koncilu a zároveň za vyprosenie pomoci na uskutočnenie koncilových ustanovení a za pokoj vo svete, keďže bol v tých rokoch ohrozený mier.

Pápež Pavol VI. v encyklike Mense Maio povzbudzuje takto:

„Keď nadchádza mesiac máj, ktorý nábožnosť veriacich už oddávna zvykla venovať Bohorodičke Márii, naša duša jasá pri myšlienke na predstavenie viery a lásky, ktoré bude čoskoro vo všetkých častiach sveta konané na počesť Kráľovnej neba. Veď je to mesiac, v ktorom v chrámoch i v príbytkoch stúpa zo srdca kresťanov k Bohorodičke Márii veľmi vrúcny a nežný hold modlitby a úcty. A je to mesiac, keď nám od trónu našej Matky prúdia v plnosti dary Božieho milosrdenstva. Máme teda veľkú radosť a útechu z tohto nábožného zvyku spojeného s mesiacom máj, ktorý je pre preblahoslavenú Pannu taký čestný a pre kresťanský ľud taký bohatý na duchovné ovocie. Veď Mária je vždy cestou, ktorá vedie ku Kristovi. Každé stretnutie s Máriou nemôže nebyť stretnutím s Kristom. A čo iné znamená, že sa trvale uchyľujeme k Márii, než to, že hľadáme v jej náručí, totiž v samej Panne, skrze ňu a s ňou Krista, nášho Spasiteľa, ku ktorému sa ľudia v úzkostiach a v nebezpečenstvách tohto sveta musia uchyľovať a voči ktorému stále cítia potrebu obracať sa ako k prístavu spásy a k nadprirodzenému zdroju života!…” (pápež Pavol VI., encyklika Mense Maio)

Prežívame veľmi nepokojné obdobie v ľudskej spoločnosti (pandémia, vojny…) a preto neraz víťazí v našich životoch beznádej, strach a rezignácia. Preto o to viac potrebujeme vytvárať mocné spoločenstvo živej viery a lásky. V ňom budú všetky naše modlitby a obety umocnené príhovorom našej nebeskej Matky, ktorá je aj v súčasnosti aktívne prítomná uprostred modliacej sa Cirkvi.

Využime teda čo najlepšie tento mesiac a načerpajme do svojich sŕdc novú posilu pre hlbší duchovný život prostredníctvom Panny Márie, ktorú nám dobrý Boh dal za matku a sprostredkovateľku mnohých milostí. Požehnaný čas v spoločnosti Presvätej Bohorodičky.

Vznik obrazu Božieho milosrdenstva je spojený s videním, ktoré mala sestra Faustína v Plocku 22. februára 1931, počas ktorého Kristus vyslovil želanie, aby namaľovala obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti.

Obraz znázorňuje zmŕtvychvstalého Krista, ktorý má na rukách a na nohách stopy po ukrižovaní. Z prebodnutého, na obraze neviditeľného Srdca, vychádzajú dva lúče: červený a svetlý.

Keď sa sestra Faustína opýtala Pána Ježiša opýtala na význam obrazu, Pán Ježiš jej to vysvetlil takto: „Svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší… Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď‘ moje zomierajúce srdce bolo na kríži kopijou prerazené.“ (Den. 299)

Inak povedané, tieto lúče označujú sviatosti i svätú Cirkev, zrodenú z prebodnutého Kristovho boku, i dary Svätého Ducha, ktorých biblickým symbolom je voda.

„Dávam ľudom nádobu,“ – povedal Pán Ježiš sestre Faustíne – „s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti.“ (Den. 327) „Cez ten obraz budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša.“ (Den. 570)

O postoji dôvery hovoria slová pod obrazom: Ježišu, dôverujem Ti. „Obraz má pripomínať požiadavky môjho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna.“ (Den. 742)

Uctievanie tohto obrazu je založené na dôverujúcej modlitbe, spojenej so skutkami milosrdenstva. K takto chápanému uctievaniu obrazu dáva Pán Ježiš nasledujúce prisľúbenia: milosť spásy, veľké pokroky v kresťanskej dokonalosti, milosť šťastnej smrti, aj všetky iné milosti a časné dobrá, o ktoré ho budú milosrdní ľudia s dôverou prosiť. „Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, a zvlášť v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu.“ (Den. 48)

Samotný obraz spĺňa v úcte k Božiemu milosrdenstvu dvojakú úlohu. Prvá z nich bola definovaná v zjavení z prvej polovice roku 1934. V ňom sám Ježiš nazval obraz nástrojom, pomocou ktorého môžu ľudia čerpať z prameňov milosrdenstva. Obraz je zároveň, ako to bolo vyjadrené v zjavení z decembra 1935, prostriedkom, ktorým sám Ježiš udeľuje milosti.

Druhú úlohu obrazu ukázal Ježiš v zjavení z 24.októbra 1936, v ktorom definoval obraz Božieho milosrdenstva ako znamenie pripomínajúce ľuďom požiadavku dôvery a konanie skutkov milosrdenstva.

Tak obraz Božieho milosrdenstva tvorí vizuálny obsah a predstavuje celú úctu k Božiemu milosrdenstvu. Prax činného milosrdenstva sa môže realizovať trojakým spôsobom, ako pri inej príležitosti definoval Spasiteľ. Sú to čin, slovo, a modlitba.

Ježišu, dôverujem Ti!